 |
Narodil sa v Senici. Politik, beletrista, básnik a publicista, predstaviteľ tzv.
memorandovsko-matičného obdobia. Po absolvovaní gymnázia v Modre a lýcea v Bratislave pôsobil v
štátnych službách ako župný úradník v Trenčíne a Bytči, ako stoličný úradník v Kecskeméte (Maďarsko).
Po prepustení zo štátnych služieb (1860) sa venoval literatúre a kultúrno-osvetovej práci. Vydával
beletristický časopis Černokňažník, reprezentatívny časopis Sokol. Po presťahovaní do Maďarska (1867)
sa stal vedúcou osobnosťou slovenského politického a kultúrneho života.
Do literatúry vstúpil v študentských rokoch básňami titansky vypätého byronovského typu. Neskôr sa zameriaval na tvorbu propagujúcu generačné ideály boja za národné a sociálne práva, čo dokumentuje najmä kniha básní Staré i nové piesne Viliama Podolského. Najväčšia Paulinyho báseň je Zlatý prsteň |