|
Občianským menom Jozef Gašpar. Pochádzal z rodiny hospodárského správcu. Po skončení meštianskej školy študoval na obchodnej akadémii v Martine, nedokončil ju, pretože odišiel k jadranskému námorníctvu, kde ho zastihla prvá svetová vojna. Koniec vojny prežil vo Viedni. Po r. 1918 vystriedal viaceré úradnícké miesta v Martine a v Bratislave. V r. 1940-41 bol diplomatickým zástupcom klérofašistického slovenského štátu vo Švajčiarsku, od r. 1941 zastával funkciu šéfa Úradu propagandy, v ktorej sa aktívne zapojil do hlásania ideológie klérofašizmu. Po oslobodení ho Národný súd za túto politickú činnosť odsúdil. Po prepustení z väzenia r. 1958 žil v Nových Zámkoch. V Gašparovom verejnom účinkovaní do r. 1938 máločo nasvedčovalo, že sa dá do služieb klérofašizmu. Stál viac v centre ako v tábore ľudákov. Vykonával viacere funkcie (bol dramaturgom SND v bratislave, pokladníkom Spolku slovenských spisovateľov atd.) a patril k predstaviteľom bratislavskej umeleckej bohémy. Do literárneho života vstúpil r. 1920 zbierkou noviel o láske a sklamaní, ilúzii a dezilúzii, nazvanou Hana a iné novely. Kniha predznamenala autorovu budúcu orientáciu na erotické témy, ale aj na spracúvanie zážitkov z čias prvej svetovej vojny a zo služby vo vojnovom námorníctve. Dominovali v nej senzualizmus, exspresívnosť a štylistická ornamentalizácia bez úsilia o prienik do sociálnych napätí, hoci o konflikty nebola v nej núdza, tak ako ani v jeho ďalšej tvorbe. V druhej zbierke |