Spisovateľ, prozaik, publicista a reportér Ladislav Mňačko (1919-1994) prežil pohnutý život.
Narodil sa vo Valašských Kloboukoch na Morave. Detstvo a mladosť prežil v Martine. Vyučil sa za
drogistu (predavač v lekárni), pracoval ako pomocný robotník na stavbách. Po vyhlásení Slovenského
štátu roku 1939 sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Neúspešne sa skončil aj jeho pokus o
prekročenie nemecko-holandskej hranice, za ktorý bol internovaný v koncentračnom tábore a odtiaľ
poslaný na nútené práce do baní pri Essene. Roku 1944 sa mu podarilo ujsť, stal sa členom
partizánskej skupiny a napokon brigády J. Žižku. Tesne pred koncom vojny utrpel ťažké zranenie.
Po uzdravení pracoval v redakciách Rudého práva a Pravdy. V rokoch 1954-1966 bol píšucim svedkom
všetkých dôležitých udalostí vo svete, najmä v Európe a Ázii. Od roku 1956 pracoval ako šéfredaktor
Kultúrneho života, v ktorom naplno uvoľnil priestor na odbúravanie dogmatizmu a kultu osobnosti v
spoločenskom živote. Po obsadení republiky vojskami Varšavskej zmluvy emigroval do Rakúska. Po
novembri 1989 znova nadviazal kontakty so slovenským literárnym životom. Zomrel v Bratislave.
Jedným z prvých významných úspechov v Mňačkovej bohatej literárnej tvorbe je román Smrť sa volá Engelchen (1959). |