ALOJZ MEDŇANSKÝ
20.4.1784 Priekopa (teraz súčasť Martina) - 17.6.1844 Hlohovec
Narodil sa v Priekope. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Detstvo prežil na Beckovskom hrade.
Študoval v Trenčíne, vo Viedni a v Bratislave, kde skončil právo (1804). Pôsobil pri Uhorskej
dvorskej kancelárii vo Viedni a postupne tam získal vysoké štátne funkcie. Po smrti svojej
ženy (1810) sa utiahol do rodinného kaštieľa vo Veselom, venoval sa hospodárstvu a literárnej
práci. R. 1830 sa vrátil do štátnej služby. Zastával rozličné vysoké úrady a politické i kultúrne
funkcie a od r. 1837 bol hlavným županom Nitrianskej stolice. Na ceste zo župného zasadania v
Nitre náhle umrel v Hlohovci, odkiaľ ho previezli do Veselého a pochovali ho v tamojšej rodinnej
krypte.
Venoval sa histórii, štatistike, archeológii a národopisu. Práce uverejňoval jednak knižne,
jednak v časopisoch a slovníkoch. Zúčastnil sa aj na vypracovaní maďarizačných plánov, čím sa
anonymne dostal do polemiky s Jánom Kollárom. Keďže sa však staval proti používaniu násilia,
získal si dôveru aj medzi slovenskou inteligenciou. Hmotne podporoval napr. Jána Hollého v čase
jeho hospodárskych pohrôm, poskytoval mu zo svojej knižnice najmä poľskú literatúru a ochotne
obdarúval slovenských cestovateľov (Koeppen, Kucharski) zozbieranými slovenskými ľudovými piesňami,
ktorými obohatil aj Kollárovu zbierku Národných spievaniek. Vo svojej literárnej práci sa ako
uhorský feudálny vlastenec so silným lokálpatriotizmom z veľkej časti zameriaval na oblasť
Slovenska. Tak vznikali jeho Dejiny slovenských hradov, historická monografia o Nitrianskej
stolici, zbierky stredovekých listín i historické povesti vzťahujúce sa k slovenskému prostrediu.
Z jeho ojedinele publikovaných príspevkov sa zrodili samostatné knihy Erzählungen, Sagen und
Legenden aus Ungarns Vorzeit (1829, Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku) a najmä
Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (1826, Malebná cesta dolu Váhom), ktorá v knižnej
podobe s ilustráciami predstavuje umelecké dielo. Na zhromaždení spolku Tatrín (1845) zamýšľali
slovenskí národovci vydať v preklade výber z jeho povestí, no tento plán sa neuskutočnil. Až
r.1962 vyšiel slovenský preklad jeho Malebnej cesty dolu Váhom a r. 1974 preklad jeho dávnych
povestí o Slovenských hradoch.